A čo vlastne začína ?
Už dávnejšie som uvažoval začať s písaním blogu o víne, o vinárskych cestách, zážitkoch a skúsenostiach, o stretnutiach so zaujímavými ľuďmi z tejto oblasti, o veľtrhoch, prezentáciach, ochutnávkach…, ale o tom niekedy neskôr a asi na inom mieste… Niekoľko mesiacov sa v mojich úvahách striedali všetky tie pre a proti, len nájsť ten správny moment sa mi stále nedarilo. Ak začať, tak kedy? No predsa na prelome rokov – a teda dnes nastal ten správny moment ! To by mohol byť ten prvý dôvod na otvorenie fľaše šampanského… Stále málo na otvorenie práve takejto fľaše, a preto som hľadal ďalšie zámienky.
Včera, teda v posledný deň uplynulého roku, sa mi „v hodine dvanástej“ podarilo splniť cyklistický plán na 2012 – ba dokonca som ho aj prekonal – hoci len o smiešnych 7 kilometrov, ale predsa, takže už máme druhý dôvod… 🙂
A ako tretí dôvod postačí samotný fakt, že starý rok končí a nový začína. Takže, „Na zdravie“ ! A čím si pripíjame ?
Champagne NV, Extra-Brut, Grand Cru, Didier Herbert, Rilly-la-Montagne
Didier Hebert je jeden z prvých vinárov z oblasti Champagne, s ktorým som mal možnosť osobne sa zoznámiť. Bolo to ešte niekedy v minulom tisícročí, stretávame sa minimálne raz ročne a tak sa dá povedať, že sa už celkom dobre poznáme. Rovnako dobre poznám i sortiment jeho šumivých vín, a preto vybrať si tú správnu fľašu na dnešnú príležitosť nebolo až také obtiažne. Nie je to ani to najjednoduchšie a ani to najlepšie cuvée z celej škály – na to by sa žiadala početnejšia spoločnosť – a ja som prelom roku trávil sám… Preto som sa uspokojil so zlatou strednou cestou zvýraznenou tým, že sa jednalo o najsuchšie víno od Didier Herberta a keďže ja som sa za tie roky už prepracoval na spodný okraj škály cukornatosti vín zo Champagne, nebolo nad čím dlhšie rozmýšľať.
Vinárstvo Champagne Herbert obhospodaruje vinice v piatich obciach, z ktorých 3 sú so štatútom „Premier Cru“ a 2 „Grand Cru“. A práve z týchto dvoch posledných – konkrétne Mailly a Verzenay – pochádza hrozno, či základné víno, z ktorého vzišla naša dnešná fľaša.
Odrodové zloženie – 60% Pinot Noir, 40% Chardonnay, (alc.12%) – do istej miery poznamenáva štýl vína. Na prvý pohľad zaujme veľmi jemné, bohaté a takmer nekončiace perlenie tvoriace na povrchu prstenec jemných bubliniek. Vo vôni veľmi decentné, objavujú sa herbálne tóny, náznak minerálnosti, v pozadí možno stopy autolýzy svedčiace o predĺženom kontakte s kvasinkami.
V chuti úplne suché, minerálne, jemná horčina pochádzajúca zrejme z Pinot Noir, ináč ale hladké, skoro až krémové, čo zrejme svedčí o prítomnosti Chardonnay. Nemám presný údaj, ale toto víno bolo degoržované cca pred 3 rokmi, cítiť už biskvit, trochu, ale stále ostáva priamočiare a elegantné. Kyseliny napodiv moc neprerážajú – a to ani napriek nižšej dozáži – nijako nevystupujú do popredia. Z ovocia ma ako prvé napadlo zelené jablko, trochu grep, či hrubá jablkové šupka. Pekná štruktúra, ale ináč ničím príliš neprekvapuje – ani negatívne, ani pozitívne. Dlhý dozvuk, už spomínaná horčina je to, čo tam ostáva až do samého konca.
Určite sa nejedná o Champagne/šumivé víno pre masy, je potrebné byť už aspoň priaznivcom „brut“, pretože odtiaľ cesta smerom nadol je už dosť strohá a náročná, ale pritom zároveň veľmi poučná. Práve fľaše s nízkou dozážou dokážu odhaliť všetky nedostatky základného vína a ten vinár, ktorý do toho ide, si musí byť plne vedomý kvality svojho vstupného materiálu. Ak tomu tak nie je, tak najjednoduchšia cesta, ako nedostatky zamaskovať, je urobiť z daného cuvée aspoň „demi sec“, či na Slovensku „polosladké“. Naproti tomu vo vinárskom zahraničí je dnes veľmi polulárny trend „Brut Nature“, či „Brut Zéro“, t.j. nulový cukor, takéto vína požaduje najmä gastronómia a (zatiaľ) menšie percento privátnych milovníkov šumivých vín. Uvidíme, akým smerom to pôjde ďalej…