Keďže na prelome rokov som nenašiel dostatok dôvodov na otvorenie trochu viac exkluzívneho Champagne, chcel som dnes svoju chybu napraviť. Zalovil som v odľahlých kútoch svojej pivnice a narazil som na poslednú fľašu ročníkového „Spécial Club“ od vinárstva Gaston Chiquet. Táto pochádzala z mojej prvej návštevy u spomenutého vinára, kde „pánom domu“ je dnes Nicolas Chiquet. Mal som možnosť predegustovať prakticky celý soriment, ale ak si dobre spomínam, tak toto víno tam vtedy chýbalo. Napriek tomu som si kúpil celý kartón, pretože už vtedy som začínal mať slabosť pre ročníkové šampanské, ktoré viac ako ktorékoľvek iné NV, dokáže sprostredkovať tú úžasnú paletu aróm a chutí správne vyzretého nápoja hodného označenia „Champagne“.
Aj keď zatiaľ nie som zástancom tvrdenia, podľa ktorého sa šampanské po degoržovaní, t.j. oddelené od kvasiniek, môže naďalej vo fľaši zlepšovať, napriek tomu sa stále pokúšam hľadať argumenty, ktoré by ma o tom presvedčili. V praxi to vyzerá tak, že ak mám k dispozícii viac, než jednu fľašu ročníkového Champagne, tak sa tieto snažím degustovať v dostatočne dlhom časovom odstupe jednu od druhej, či tretej… tak, aby som prípadné zmeny aj mohol zaregistrovať. A to mal byť prípad aj dnešnej fľaše.
Keď som v decembri 2012 mal možnosť stretnúť sa s Essi Avellan, MW, svetove uznávanou odborníčkou práve na oblasť Champagne, tak mi nedalo práve túto moju dilemu s ňou konzultovať. Čiastočne potvrdila moju skepsu – u neročníkových šampanských len málokedy dochádza po degoržovaní k pozitívnym zmenám, ale u ročníkových, kde je predpoklad, že bol použitý ten najkvalitnejší materiál, sa dá skôr očakávať, že k zlepšeniu pri predĺženom zrení vo fľaši aj po predchádzajúcom degoržovaní predsa len môže dôjsť. Zároveň je ale potrebné si ujasniť, čo vlastne to zlepšenie je. Konzumenti, ktorí poznajú tak akurát niektoré zo základných tradičných cuvée, nieraz označia dobre vyzreté ročníkové Champagne ako pokazené, unavené, či dokonca už dávno mŕtve. Bol som osobne svedkom takejto situácie, a preto si myslím, že k tomuto druhu pôžitku sa milovník tohoto exkluzívneho nápoja musí takpovediac prepiť. Vo vôni i v chuti sa totiž objavujú tóny pochádzajúce z rozkladu odumretých kvasiniek pri sekundárnom kvasení vo fľaši, ktoré zvlášť pri dlhoročnom kontakte s vínom dokážu uvoľniť neočakávané arómy a chute. Ja sám takéto zmeny tiež nevnímam vždy ako ľúbivé, ale na ich základe taktiež neoznačujem víno za nepitné. Je to vždy o subjektívnych pocitoch, či preferenciách a možno ani ja sám netuším, k čomu sa časom možno ešte prepracujem.
Poďme teda k dnešnej vzorke:
1999, Champagne, Spécial Club, Brut, Gaston Chiquet, Dizy
Najprv možno pár slov, čo je to vlastne „Spécial Club„. Tak trochu poeticky povedané sa jedná o „sumár všetkých prejavov, či znakov tzv. terroir v danej oblasti Champagne zkoncentrovaných do jednej fľaše“.
Klub založilo v roku 1971 pôvodne 12 vinárov pod názvom Club de Viticulteurs Champenois, t.j. „Klub šampanských vinárov“, Gaston Chiquet bol jedným z nich. Časom pribúdali noví členovia až sa ich počet ustálil na dnešných 27. Od r. 1999 sa združenie nazýva Club Trésors de Champagne, čo sa dá voľne preložiť ako „Klub pokladov z oblasti Champagne“. Názov evokuje niečo záhadné, mysteriózne a vzácne, bubllinky plné očakávania!
Každý člen klubu musí byť bezpodmienečne aj pestovateľom vlastného hrozna, t.j. musí byť tzv. RM – „Récoltant-Manipulant“ (nie je umožnené dokupovať od iných pestovateľov), všetky činnosti spojené s výrobou konečného produktu musia byť vykonané vo vlastných zariadeniach (výkony prostredníctvom subdodávateľov, či družstiev nie sú povolené), víno musí byť vždy ročníkové – a aj to len z tých najlepších ročníkov, podľa uváženia každého jednotlivého člena (napr. ročník 2003 žiaden člen na trh neuviedol). U každého vinára to musí byť jeho „top“ šampanské, vyrobené bez kompromisov, zosobňujúce to najlepšie, čo sa v danom roku dalo dosiahnuť, inými slovami – víno s dušou. Mimoriadny dôraz sa kladie na vplyvy terroir, r.j. špecifické vlastnosti pôdy, polohy vinohradu, vhodnej odrody, mikroklímy a v neposlednom rade rukopisu samotného vinára.
Každé víno podlieha prísnemu posudzovaniu a kontrolám zo strany enológov a ďalších odborníkov z radov členov združenia – tak tiché základné víno, ako aj hotové šumivé. Podmienkou pre druhotné kvasenie je minimálne 36 mesiacov, obvykle je to dlhšie obdobie – neraz i 10 rokov… Len po odsúhlasení môže byť víno uvedené na trh pod značkou „Spécial Club“, veď sa jedná o nápoj, ktorým je omnoho viac, než len obyčajné ročníkové Champagne! Za zmienku možno ešte stojí skutočnosť, že všetci členovia používajú fľašu špecifického tvaru, ktorá pripomína historický tvar, na každej sa nachádza reliéf zdôrazňujúci, že každý vinár je zároveň aj pestovateľom hrozna, pre etikety tiež platia isté jednotné pravidlá tak, aby hneď na prvý pohľad bolo možné identifikovať príslušnosť k tomuto exkluzívnemu klubu.
Za zmienku stojí fakt, že cenovo sú tieto vína cca o 50% lacnejšie, než porovnateľné výtvory od veľkých značiek (veď tú masívnu reklamu musí niekto zaplatiť, kto asi tak…?)! Pri anonymných ochutnávkach sa mnohokrát spoľahlivo potvrdilo, že pomer cena/kvalita je u každej z dvoch kategórií úplne niekde inde… Obvyklá výrobná šarža u Spécial Club sa pohybuje na úrovni cca 2.000 fliaš z daného ročníka, u veľkých značiek sú to nieraz státisíce, či dokonca milióny.
Niekto však môže namietať, že sa v tomto prípade jedná o šikovný, skupinový marketing… Veď v oblasti Champagne pôsobí viac než 2.000 rodinných vinárstiev, ktoré pracujú na rovnakých princípoch a nepotrebujú podobné členstvo v klube a zároveň sa pritom dokázali prepracovať na vrchol kvalitatívnej pyramídy. Je to naozaj tak, a preto pomôže len hľadať, skúmať, ochutnávať a… utvárať si svoj vlastný, ničím nezaťažený názor.
Ale späť k našej konkrétnej fľaši. Odrodové zloženie – 70% Chardonnay z Grand Cru viníc v Aÿ, 30% Pinot Noir z GC viníc v Aÿ a 1-er Cru viníc v Mareuil-sur-Aÿ, (alc. 12,5%). Nerobil som si podrobné poznámky, veď dôležitejšie je si samotné víno dôkladne vychutnať a nezaťažovať sa s dokumentáciou. Očarila ma neskutočná komplexnosť aróm a chutí, karamelové až medové tóny, jemná herbálnosť, ale hlavne hĺbka, ktorá každým pohárom nadobúdala iný rozmer. Nechýbali jemné kyseliny, ktoré dokázali urdržať víno stále svieže a pitné s tým najväčším pôžitkom, mimoriadne jemné perlenie. Na základe tejto skúsenosti som dostal chuť spoznať aj vína z tejto kategórie aj od ostatných vinárstiev z klubu, niektoré z nich som síce na rôznych prezentáciach ochutnal, ale to je vždy iná skúsenosť, ako otvoriť si vlastnú fľašu. Určite sa k tejto téme ešte niekedy vrátim.